Pravidla parlamentní debaty PRVNÍ ČÁST
Slovenská debatná asociácia
ÚVOD DO
BRITSKÉHO FORMÁTU PARLAMENTNEJ DEBATY
Materiál vytvorený pre účastníkov
Akademických majstrovstiev Slovenskej republiky 2004
Katarína Iľanovská
Tomáš "Kovo" Kovařík
Kubo Mačák
OBSAH
A. Neprípustné formy argumentov
A. Ako reagovať na zlé vládne stanovisko
I. PRAVIDLÁ
A. Úvod
V britskom formáte parlamentnej debaty spolu debatujú štyri tímy:
· prvý vládny tím
· druhý vládny tím
· prvý opozičný tím
· druhý opozičný tím
Každý tím tvoria dvaja rečníci.
Všetky reči trvajú rovnaký čas, presnú dĺžku určuje organizátor súťaže (približne 6-8 minút). Rečníci vlády a opozície sa striedajú.
Počas reči môžu oponenti adresovať rečníkovi faktické poznámky, na ktoré môže, ale nemusí reagovať.
V prvej a poslednej minúte sa faktické poznámky nepripúšťajú.
Debaty rozhodujú rozhodcovia, ktorí zoradia tímy od 1. miesta po 4. a ohodnotia bodmi každého rečníka. Rozhoduje sa na základe konsenzu (existuje len jeden zápis rozhodcu). V prípade vážnych nezhôd medzi rozhodcami má rozhodujúce slovo predseda rozhodcovského panelu.
Tím, ktorý vyhrá, musí mať aj najvyššie bodové skóre.
V miestnosti, kde sa koná debata, to vyzerá takto:
HOVORCA PARLAMENTU
Prvý vládny tím:V1 Prvý opozičný tím:O1
Druhý vládny tím:V2 Druhý opozičný tím.O2
ROZHODCOVIA
Poradie rečníkov:
1.) predseda vlády
2.) predstaviteľ opozície 1
3.) člen vlády 1
4.) člen opozície 1
5.) 1.člen vlády 2
6.) 1.člen opozície 2
7.) 2.člen vlády 2
8.) 2.člen opozície 2
Dôležité je, aby si všetci rečníci uvedomili, že sú účastníkmi jednej debaty. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že na každej strane vystupujú dva nezávislé a samostatné tímy. Preto musia argumenty oboch vládnych tímov i oboch opozičných tímov na seba nadväzovať bez extrémnych zmien a vzájomných protirečení.
Nie každý tím sumarizuje svoje reči – to je úloha predovšetkým pre posledných rečníkov na oboch stranách, od ktorých sa očakáva zhrnutie za celé strany a nie prezentovanie nových informácií, ktoré do záverečných rečí nepatria.
B. Čas
Každý rečník disponuje rovnakým časom. Dĺžku rečí stanovuje usporiadateľ súťaže, spravidla v rozmedzí 6 až 8 minút. Predpokladajme, že určený čas je 6 minút.
Predsedajúci prvým klopnutím oznámi uplynutie minúty od začiatku reči a druhým klopnutím začiatok poslednej minúty. Po uplynutí 6 minút predsedajúci klopne dva krát po sebe. Ak rečník pokračuje vo svojej reči i po vypršaní časového limitu viac ako 30 sekúnd, predsedajúci je povinný vyzvať rečníka , aby svoju reč skončil.
Faktické poznámky je možné použiť po uplynutí prvej a pred skončením piatej minúty časového limitu pre rečníka. Rečník sám počas svojej reči rozhodne o tom, čí prijme faktickú poznámku, alebo nie.
C. Úlohy rečníkov
|
PREDSEDA VLÁDY · špecifikuje stanovisko vlády k danej téze, t.j. definuje tézu · rozdelí úlohy medzi členov vládneho tímu · prezentuje jasnú argumentačnú líniu, ktorá podporuje dané stanovisko · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
PREDSTAVITEĽ OPOZÍCIE 1 · reaguje na reč premiéra a jeho argumenty · predkladá opozičnú líniu · uvedie konštruktívnu opozičnú líniu – t.j. „protinávrh“ (nemusí byť) · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
|
ČLEN VLÁDY 1 · podporuje stanovisko vlády · reaguje na predstaviteľa opozície 1 · rozvíja vládne argumenty, ktoré premiér uviedol · predkladá a reaguje na faktické poznámky · môže veľmi stručne zhrnúť argumenty svojho tímu |
ČLEN OPOZÍCIE 1 · reaguje na nové argumenty člena vlády 1 · reaguje na celú vládnu argumentačnú líniu · rozvíja opozičnú argumentáciu a pridáva konštruktívne argumenty · predkladá a reaguje na faktické poznámky · môže veľmi stručne zhrnúť argumenty svojho tímu |
|
1. ČLEN VLÁDY 2 · stručne zhrnie vládnu argumentačnú líniu · stručne zareaguje na reči opozície 1 · rozšíri vládnu argumentačnú líniu, pričom rozšírenie: o musí byť jasné o nesmie odporovať vláde 1 o nesmie byť úplne nová argumentačná línia, ale len rozšírenie pôvodnej · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
1. ČLEN OPOZÍCIE 2 · ak je to potrebné, rýchlo sa vyjadrí k rečiam vlády 1 · podrobne sa venuje rozšíreniu vlády 2 · pridáva nové opozičné argumenty- prípadne rozšírenie opozície 2 (napriek tomu, že rozšírenie nie je nutné, je dôležité prezentovať nové argumenty) · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
|
2. ČLEN VLÁDY 2 · môže stručne rozvinúť partnerove argumenty · záverečná reč - zhŕňa celú debatu a ideálne na analýze stretov vysvetľuje, prečo by mala vyhrať vláda · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
2. ČLEN OPOZÍCIE 2 · stručne môže rozvinúť reč svojho partnera · záverečná reč - zhŕňa celú debatu a ideálne na analýze stretov vysvetľuje, prečo by mala vyhrať opozícia · rečník musí vziať do úvahy záverečnú reč vlády · predkladá a reaguje na faktické poznámky |
II. STRATÉGIA
A. Vymedzenie tézy
Pri vymedzení tézy musíte byť na oponentov tak tvrdí, ako sa len dá. Či je definovanie tézy férové alebo nie, sa dá zistiť jednoduchým testom: Dokážete prísť na spôsob ako oponovať vami definovanej téze? Ak nie, tak s najväčšou pravdepodobnosťou váš výplod dostane prívlastok neférový.
- Pri definovaní sa snažte dostať na pevnú pôdu tak, aby ste sa, čo sa týka materiálu a informácií, cítili čo najbezpečnejšie a sebaisto.
- Váš návrh by nikdy nemal podporovať status quo – napr. navrhovať, že Slovensko by nemalo zaviesť trest smrti, je prirodzene neatraktívne a nudné. Ale návrh zaviesť trest smrti, by, naopak, donútil opozíciu, aby to bola ona, kto argumentačne napadne vládnu stranu. V prvom prípade by opozícia obhajovala, za akých podmienok by sa trest smrti mal zaviesť.
Prvý rečník by mal jasne vytýčiť argumentačnú líniu svojho tímu a následne pokryť väčšinu jej obsahu. Druhý sa bude potom väčšinu času venovať oponentovým argumentom a ich likvidácii.
B. Spor o definíciu
Vo všeobecnosti platí, že definícia návrhu platí. Existujú ale výnimky z tejto zásady:
· žiadna definícia nebola poskytnutá
· definícia nesúvisí s tézou
· neférová, truistická, nedebatovateľná definícia
V týchto prípadoch platí, že prvý rečník opozície odmietne definíciu a nahradí ju svojou vlastnou. Všetci nasledovní opoziční rečníci musia pokračovať v tejto línii.
Počas prvej reči súhlasného tímu by sa mal opozičný tím dohodnúť na rozdelení svojich úloh. Naozaj dobrý prvý rečník súhlasného tímu by mal vo svojej reči jasne vymedziť miesto pre opozičné stanovisko. Rovnako je dobré, ak prví dvaja rečníci v debate stanovili všeobecné ideologické stanovisko opozičného tímu - ostatní sa potom zamerajú na špecifiká debaty.
C. Druhé tímy
Prví rečníci v oboch druhých tímoch by sa v prvom rade mali pokúsiť o rozšírenie debaty. Často sa tak môže udiať prezentovaním iného uhlu pohľadu na vec. Rečník by sa mal vyvarovať opakovania už prezentovaných argumentov a dať si pozor, aby prenechal niečo aj svojmu kolegovi, napr. refutáciu. Treba si však uvedomiť, že rozšírenie neznamená úplne (ba ani trochu!) nesúhlasiť s prvým tímom z vlastnej strany. Rozšírenie nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s už prezentovanou líniou alebo dostať sa mimo hraníc vymedzených pre debatu.
Tak v téze „Táto vláda verí v rozšírenie Európskej únie“, kde prvá vláda podporuje rozšírenie európskej dvadsaťpäťky o Rumunsko a Bulharsko by rozšírením druhej vlády mohlo byť napríklad zahrnutie Turecka do vládneho plánu, vysvetlenie filozofických aspektov európskej integrácie, prípadne dôkladnejšia analýza výhod z integrácie plynúcich.
Poslední rečníci majú za úlohu zhrnúť celú debatu. Všeobecne existujú dva spôsoby ako tak urobiť. Prvý postup je zhrnúť reči opozičných rečníkov tak, ako po sebe nasledovali v debate a prejsť na rečníkov svojej strany bod po bode. Sofistikovanejší postup je pokúsiť sa zhrnúť myšlienkový obsah debaty.
III. DOBRÉ RADY NAD ZLATO
A. Prejav
O prejave možno bez preháňania povedať, že je čerešničkou na torte. Pravdou je, že obsah je oveľa dôležitejší než forma reči, ale nie vo vyrovnanej debate. V takých prípadoch zvykne vyhrávať tím, ktorý je presvedčivejší. Všeobecne platí, že rečník by sa mal snažiť používať taký štýl, aký mu vyhovuje najviac. Rozhodne by sa nemal pokúšať napodobňovať niekoho iného. Je dobré, keď sa naučíte počúvať, čo hovoríte, keď to hovoríte.
Čo si všímať pri prejave:
i) Miesto: Postavte sa tak, aby ste videli na každého v miestnosti. Ak máte pochybnosti, obráťte sa na predsedajúceho.
ii) Rýchlosť: Nemýľte si debatu s F 1. Inak sa ľahko stane, že stratíte pozornosť publika a vyčerpáte obsah svojej reči ešte pred uplynutím vášho času. Na druhej strane vyhnite sa príliš pomalému tempu. Pokúste sa hovoriť svojím prirodzeným tempom, a robte pauzy na miestach, kam logicky patria – čo je väčšinou pri prechode na ďalšiu myšlienku.
iii) Záver: Vždy sa snažte ukončiť svoju reč efektne. Nikdy nedovoľte, aby váš záver vyzeral ako násilne prerušený. Ak Vás neosvieti žiadna dychberúca fráza, ktorou rozplačete rozhodcov, kľudne použite osvedčené frázy - Pán predseda, jednoznačne sme Vám dokázali X,Y a Z. Oponentova argumentácia leží v troskách a oponent v nich. Preto Vás žiadam rozhodnúť v náš prospech.
iv) Čas: Povedať všetko, čo chcete, za päť minút je často objektívne nad ľudské sily. Riešenie je povedať toho menej. Uistite sa však, že poviete tie najdôležitejšie veci ako prvé. Niekto využíva kolegu na signalizovanie času, niekto to považuje za hlúposť.
B. Zápis debaty
Každý debatér musí sledovať debatu. Väčšina debatérov si vytvorí kolónky pre každého rečníka a do nich vpisuje všetky dôležité argumenty, ktoré odzneli. Niektorí debatéri pomocou šípiek spájajú navzájom súvisiace argumenty.
IV. PRÍPRAVA POZÍCIE
Väčšina téz sa pohybuje v rozpätí dvoch extrémov, a to „otvorené“ a „zatvorené“.
A. Zatvorené
„Táto vláda navrhuje, aby Slovensko vstúpilo do EÚ v prvej etape rozširovania“ alebo „Táto vláda verí, že Spojené štáty americké by mali podpísať Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu.“
V tomto prípade nie je potrebná žiadna špecifikácia stanoviska. Pokus urobiť tak napriek zjavnému zmyslu týchto téz by sa posudzoval ako neférový.
B. Otvorené
„Táto vláda navrhuje, aby sme dvakrát merali a až potom rezali“ alebo „Táto vláda verí, že modrá je farba.“
V tomto prípade je definovanie stanoviska nevyhnutné. Naivnejší debatéri by mohli prezentovať tucet prípadov, kedy je potrebné dvakrát merať, ale odreže sa nesprávny kus. Oveľa schodnejšia cesta je zadefinovať si stanovisko a argumentačne ho podporiť. Treba však dbať o to, aby existovalo jasné spojenie stanoviska a tézy. Prípustným príkladom definície v tomto prípade by bolo predstavenie plánu, ktorý pred implementáciu ekonomických reforiem zavádza povinnú systematickú analýzu ich možného dopadu na jednotlivé sektory ekonomiky.
Aby ste sa vyhli obvineniam z neférovosti, skúste si vybrať niečo aktuálne - zvlášť ak si myslíte, že práve toto sa skrýva pod tézou. Napr. „Táto vláda verí, že tiger je na vyhynutie“ v čase, keď Ďaleký východ zažíva recesiu, by sa mohlo zadefinovať ako neschopnosť autoritatívnych demokracií na Ďalekom východe. Akákoľvek zmienka o pruhovaných mačkách bude viac než nešportová.
C. Čiastočne otvorené
„Táto vláda odmieta zjednotenú Európu“ alebo „Táto vláda odmieta sociálny štát.“
V týchto prípadoch si vládna strana môže vybrať hocijaké stanovisko v rámci danej témy. Existuje nespočetne veľa foriem sociálneho štátu a stovky vecí spojených s Európou. Dokonca sa dá povedať, že tu je väčšia sloboda vybrať si stanovisko ako u otvorených téz, pretože obvinenia z neférovosti sa tu nevyskytujú tak často.
· Spravte niečo neočakávané. Každý očakáva debatu o integrácii alebo spoločnej mene. Oveľa výhodnejšie je diskutovať o zakomponovaní Európskej charty ľudských práv do slovenského právneho systému.
· Vytvorte argumenty na základe vlastných vedomostí. Uľahčíte si život. Nepokúšajte sa „stráviť“ prednášku o kvantovej chromodynamike.
· Nebojte sa použiť náročný, kontroverzný alebo nepopulárny argument. Polarizované debaty sú takmer vždy lepšie a rozhodcovia majú radi tímy, ktoré ich vytvárajú.
· Definujte tak, aby predpokladané vedomosti vašich oponentov neboli dostatočné t.j. nepredkladajte argumenty, ktoré váš súper očakáva a na ktoré je pripravený reagovať.
· Nedebatujte o status quo. Napr.: „Myslíme si, že vláda koná správne.“ Je to neuveriteľne nudné a umožňuje to opozícii presne zadefinovať, s čím nesúhlasia, čo im značne uľahčuje život.
V. ARGUMENTÁCIA
Predtým, než sa začnete zaoberať štruktúrou argumentu, zaujímajte sa o jeho logickú podstatu.
Nesústreďte sa na fakty. Na tie dokážu vaši oponenti vždy zareagovať. Nájdite logické súvislosti a ich argument stráca silu.
A. Neprípustné formy argumentov
Truistické definície a tautológie nie sú povolené.
Truistické definície sú také, na ktoré sa nedá rozumne reagovať.
Napr.: téza „Táto vláda verí, že rozvojové krajiny potrebujú feminizmus“ často zvedie tímy k argumentovaniu, že treba zabrániť vraždám dievčatiek v Indii. Obhajovať násilie na novorodencoch by bolo nemorálne a nevhodné a nemôžeme ho teda rozumne od opozičnej strany požadovať..
Pozor! Definícia nemusí byť truizmom len preto, že sa na ňu ťažko reaguje.
Tautológia je tvrdenie všeobecne platných faktov. Napr. vytvoriť k téze „Kriminalita sa vymyká kontrole“ stanovisko, že v súčasnosti je kriminalita vyššia ako v 60-tych rokoch je neprípustné, pretože je to jednoducho pravda, o ktorej sa nedá debatovať.
Nesnažte sa argumentovať proti truizmu alebo tautológii. Je to nemožné. Napadnite ju spôsobom, ktorý bude uvedený neskôr. Nahraďte ju príbuzným stanoviskom, ktoré je debatovateľné a reagujte naň.
B. Iné neprípustné stanoviská
„Umiestnenie v čase“ je pokus zafixovať debatu v inom čase než v prítomnosti.
Napr. v debate o Európskej únii by takto mohol byť parlament zadefinovaný ako ČSSR v roku 1985. To však v britskom parlamentnom štýle, kde ide o dynamickú reakciu na aktuálne svetové otázky a problémy, nemôže byť žiaduce.
„Umiestnenie v priestore“ je stanovisko založené na debatovaní o danom probléme v krajine alebo v situácii, ktorá sa nevzťahuje k téze alebo je neférové k opozícii. Napr. bolo by hlúpe hovoriť o feminizme na imaginárnom opustenom ostrove, kde nežijú žiadne ženy. Takisto nemôžeme od opozície rozumne požadovať, aby stála proti plánu zakázať obriezky žien v severnej Namíbii – aj keď tento problém môže byť v danej oblasti relevantný, umiestnenie do tak špecifickej časti sveta je zrejme príliš neférové.
To všetko však neznamená, že by prvá vláda nemohla svoj plán konkretizovať tým, že ho umiestni na určité relevantné fórum – napr. plán o zrušení spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ asi ťažko môžeme debatovať inde než v jednej z členských krajín EÚ alebo na úrovni Únie ako takej.
